Členovia kapely "v civile" hrajú folklórnu hudbu a Nebeská muzika je pre nich spestrením pôvodného repertoára, vyplývajúcim zo záujmu o iné žánre. Súkromne si svoj štýl nazvali "sláčikový bigbít" - je rockovo rázny, melodicky perlivý a na ľudové motívy bohatý. Nekĺže iba po povrchu, vie dojať aj potešiť, zamraziť a vzápätí rozprúdiť krv, prebudiť hrdosť i zamyslieť sa nad neuveriteľne ťažkým životom v minulosti.
Lídrom kapely je Vlado Moravčík (sláčikové a dychové nástroje), ktorý nám o platni prezradil mnoho zaujímavostí, sólový spev má na starosti jeho manželka Ivka Moravčíková, prvé husle obsluhuje Ján Patrnčiak, druhé husle patria Martinovi Dikošovi, Andrej Dostál sa venuje violončelu a bicie nástroje nahral Rudolf Maják. Album poctili účasťou sólisti na heligónku, akordeón a husle či detský zbor.
Nie je to len o zbojníkoch, v Terchovej je veľa iných krás
Piesne je možné zadeliť do viacerých kategórií. Na klasické folklórne kúsky sa podobajú tituly ako Tanec či Sobáš, napokon, druhá z nich je prerobenou verziou známej melódie V pondelok doma nebudem. Čo sa týka drajvu, ten môže u Nebeskej muziky obdivovať nejedna etablovaná rocková formácia. Blízko k ľudu by mali, nebyť progresívnejšej prostrednej pasáže, aj Ovečky, premosťujúce k ďalšej skupinke piesní. Zastupuje ju rafinovaná Uspávanka (trojštvrťový takt pripomína valčík), tajomne znejúci Zločin alebo Vojenčina, koketujúca s jazzom. "Na predošlom albume sme mali skladbu Jazzinafart alebo spoločnú vec s jazzovou formáciou Pacora Trio, takže k tomuto žánru prechovávame sympatie, to isté sa dá povedať aj o klasickej hudbe," hovorí Vlado Moravčík.
Očividnú prevahu majú veselé námety, stelesnené napr. kúskom Borovička, ale i tu sú vášne krotené swingovými rytmami. Inde sa k bujarej nálade darí prepašovať nefalšovaný smútok, čo dokazujú Zbojníci, ozvláštnení mohutnou vokálnou predohrou a Šibeničky, podoprené sugestívne hlbokým hlasom Alojza Muchu. Veľký podiel na sile piesní majú znamenité texty. "Zámerom albumu je evokovať epický príbeh. Piesne reflektujú rôzne životné situácie z dôb našich predkov, chronologicky zoradených od narodenia po smrť. Iba tri piesne sú priamo o zbojníctve, ktoré v našich končinách symbolizuje Juraj Jánošík. Pre lepšiu ilustráciu príbehu obsahuje booklet grafiky na pomedzí pop-artového komiksu a insitných ilustrácií," približuje nahrávku líder skupiny.
Záver albumu logicky patrí skladbe Jánošík, rekapitulujúcej výrazové prostriedky v úhľadne melodickom slede. Muzikanti si však predsa len našli priestor na jednu drobnú výnimku - Škatuľová muzika je čistokrvným, autentickým terchovským folklórom a osobitnou kapitolou je do istej miery i Láska. "V skladbe znie ústna harmonika. Podľa dobových svedectiev sa tento nástroj v Terchovej vyskytoval bežne, kým ho nevytlačila heligónka. A keďže sa s ním chodievalo na vohľady, použil som ho v tomto 'love songu', venovanom mojej milovanej manželke. Kvôli špecifickej terchovskej tonalite som ju musel dať vyrobiť na mieru v Nemecku a navyše som sa na nej musel naučiť aj hrať."

1. Tanec
2. Uspávanka
3. Riekanky
4. Ovečky
5. Láska
6. Sobáš
7. Terchovský plač
8. Vojenčina
9. Zločin
10. Borovička
11. Zbojníci
12. Šibeničky
13. Jánošík
14. Škatuľová muzika

detailní informace