Začiatkom prvej polovice 60. rokov na Slovensku vznikali bigbítové skupiny ako huby po daždi. Ráno sa stretlo pár kamarátov, na obed založili bigbítovú skupinu a večer sa rozpadli. Len máloktorá amatérska skupina vydržala dlhšie ako pol roka. Jednou z tých, ktorá to dokázala, bola skupina The Players.
História The Players je spojená so vznikom skupiny Kométa. Zakladateľmi Kométy v roku 1963 boli vtedy pätnásť roční  priatelia z jedného bratislavského domu na Hollého ulici 13 v zostave: Jožo Barina – sólová gitara, Laco Gešo – basgitara a Juro Juriga – rytmická gitara. Problémom bol len bubeník. Do skupiny teda prichádza jediný, „mimodomový“ hráč na bicie Milan Hanzlík. Kométa bola inštrumentálna skupina, ktorá vychádzala z hudby anglickej skupiny The Shadows. Mladíci zanietení pre hudbu, ktorú počúvali hlavne z rádia Luxembourg, usilovne cvičili, kde sa dalo. V pivnici, na streche, všade v blízkom okolí domu, kde to obyvateľom domu nevadilo.
V roku 1965 vznikla skupina The Players, ktorá sa, podobne ako Kométa, venovala gitarovým inštrumentálnym skladbám. Tu už začali členovia skupiny tvoriť vlastné skladby. Skupina The Players hrala, skúšala a žila v klube Astorka, ktorý patril Mestskému kultúrnemu stredisku. Bol to vlastne najznámejší bratislavský klub, okolo ktorého sa formovala bratislavská bigbítová elita. Skupinu tvorili: Jožo Barina – sólová gitara, Juro Korenko – basgitara, Juro Juriga – rytmická gitara a Ľubo Dolinský – bicie. Na jar roku 1966 odchádza Juriga zo skupiny a nahrádza ho Ľubo Belák. Neskôr, po odchode Dolinského, si za bicie sadol Paľo Barna. V takejto zostave hrala skupina až do svojho zániku.
Začiatkom roka 1966 vďaka Ľubovi Dolinskému, ktorý vtedy spolupracoval s Československým rozhlasom ako hudobný redaktor vtedy populárnej relácie Mikrofórum, sa skupina dostáva do bratislavského nahrávacieho štúdia Československého rozhlasu. Tu pod dohľadom hudobného redaktora Leoša Komáreka nahráva prvé skladby, ktoré sa neskôr za pomoci Júliusa Letňana (redaktora Supraphonu na Slovensku) objavia na dvoch EP platniach. Na základe tohto úspechu sa stáva skupina ešte populárnejšou. Ich hudba často slúži ako podklad pre viaceré filmové produkcie a často sa hráva v rozhlase a v televízii. Skupina sa pravidelne zúčastňuje na hudobných festivaloch (december 1966 - prvé miesto na II. celoslovenskej prehliadke tanečných, jazzových a bigbítových súborov a spevákov v Žiline) a viacerých stretnutiach mládeže. Nahrávky skupiny prerazili aj na trhy v zahraničí. Treba poznamenať, že sa stále jednalo o amatérsku skupinu so svojpomocne upravenými hudobnými nástrojmi, bez manažéra, profesionálnej zvukovej aparatúry...
O zvuk skupiny sa staral zvukár Janko Selský, povestný aparatúrou, ktorú nosil väčšinou v škatuliach od Margarínu. Elektrónky rozťahané po stole, potenciometre visiace cez hranu stola, letovačka po ruke, ktorú neraz používal aj počas vystúpení... Skupina môže len jeho neuveriteľným schopnostiam ďakovať za výsledný zvuk nahrávok, ktoré sa približovali nahrávkam západných inštrumentálnych skupín. Po prvýkrát sa na nahrávkach objavil skreslený zvuk gitary. Veľká škoda, že táto geniálna osoba po maturite zomiera na ťažkú chorobu.
Koncom šesťdesiatych rokov sa už však začína prejavovať nezáujem o inštrumentálny bigbít. Do popredia idú skupiny s vokálnym frontmanom. Teraz stojí zakladateľ skupiny Jožo Barina pre zásadným rozhodnutím. A nakoniec ho rieši. Hneď po koncerte na Nivách sa skupina The Players v roku 1967 rozpadá. Jožo Barina s Paľom Barnom vytvárajú základ novej skupiny s názvom For Meditation. To sa už však začala písať nová kapitola v slovenskom bigbíte...

alba