Po rozpade skupiny The Players v roku 1967 zakladá Jožo Barina formáciu For Meditation. Prvými členmi sú Jožo Barina, Vlado Kaššay, Paľo Barna a Marián Slovák. Neskôr zo skupiny odchádza Marián Slovák a Jožo priberá Petra Koreňa, hráča na klávesy. V tejto zostave skupina hrá až do svojho rozpadu v roku 1969.
Prejav skupiny bol založený na drsnom speve lídra skupiny Joža Barinu a jeho neučesanej bluesovej gitare.  Skupina hrala pôvodnú tvorbu so slovenskými textami, ktorej autorom bol výhradne Jožo Barina. Možno povedať, že texty odrážali povahu ich autora, ale aj názov skupiny, For Meditation. Na koncertoch samozrejme odzneli aj prevzaté skladby. Na sklonku svojej existencie skupina prizýva Ota Meluzína, druhého speváka s drsným hlasom a hráča na klávesové nástroje, ktorý sa tiež začína etablovať aj ako začínajúci hráč na flautu.
Svoj prvý verejný koncert skupina odohrala v bratislavskom PKO, vtedy ešte ako trio, v zostave Barina, Kaššay a Barna. Ich prvotiny boli do značnej miery ovplyvnené hudbou Jimmyho Hendrixa. Po príchode Petra Koreňa skupina plnohodnotne dozrieva k pôvodnej tvorbe a hráva hlavne v bratislavských vysokoškolských kluboch. Niekoľko zaujímavých koncertov odohrala aj v Čechách, hlavne v Prahe.
Vďaka existencii nahrávok skupiny The Players sa skupina dostáva k nahrávaniu do štúdia slovenského rozhlasu. V tomto ich snažení im výrazne pomáha významný hudobný režisér Čs. rozhlasu Leoš Komárek.  Supraphon vydáva prvú a jedinú SP platňu so skladbami „Šťastie“ a „Meditácia nad vášňou“. Skupina má záujem pokračovať v štúdiovom nahrávaní. Podpisuje preto exkluzívnu zmluvu s konkurenčnou firmou Panton. Neskôr sa ukáže, že toto rozhodnutie nebolo najšťastnejšie. Podpis zmluvy má za následok, že skupina nevystúpi i napriek už avizovanému vystúpeniu na bratislavskej Lýre so skladbou „Šťastie“. Existujúce nahrávky skupiny sa vydavateľstvu nepáčia. Naťahuje sa nahrávanie v štúdiu a  sľúbené vydanie LP platne sa nakoniec neuskutoční.
V roku 1968 skupinu osloví produkcia televíznej relácie Bumerang, aby tam vystupovala po boku Lasicu a Satinského. Všetko prebieha v pohode až do roku 1969, kedy sa vysiela prvý farebný Bumerang. Skupina zahrá skladbu „Purpurový smútok“ s problematickým textom, ktorý je  v rozpore s normalizačnými praktikami tej doby. Cenzor si vyloží hovorené slovo z pera Lasicu a Satinského ako politickú satiru a úspešná éra cyklu obľúbeného Bumerangu na televíznych obrazovkách končí. For Meditation je v tom čase ešte stále amatérskou formáciou a preto dostáva tzv. „tichý dištanc“, ktorý trval takmer 20 rokov.

alba